Život Prešova
online
online
Robert Fico: Vojna o peniaze sa začala
13.11.2012 Celý región
Brusel 13. novembra (TASR) – Dohoda na konečnej podobe európskeho rozpočtu na roky 2014 až 2020 bude vážnym súbojom.
"Môžu to byť dve noci vydierania. Bitka bude pokračovať do posledného dňa a pravdepodobnosť, že sa nedohodneme na budúcotýždňovom summite je päťdesiat na päťdesiat," povedal na po dnešnom prvom plenárnom rokovaní Priateľov kohézie v Bruseli slovenský premiér Robert Fico.
V prípade, že sa o ňom nedohodne na mimoriadnom summite EÚ budúci týždeň, musí prísť podľa Fica úplne nový návrh. "Atmosféra je veľmi napätá, lebo vždy, keď ide o peniaze, ide o všetko. Bude to vážny súboj, lebo cítim, že stúpa napätie," opísal situáciu.
Slovensko, ako aj ostatné štáty, ktoré sa radia do skupiny Priateľov kohézie si uvedomujú, že nejaké škrty v eurorozpočte budú. "Ak sa majú robiť, tak v tých oblastiach, kde boli navrhované najväčšie navýšenia na budúce sedemročné obdobie. Odmietame, aby boli výlučne na úkor politiky kohézie, vtedy by Slovensko a ďalšie krajiny boli veľmi poškodené," vysvetlil premiér.
Fico zopakoval, že bez týchto financií nie je Slovensko schopné štartovať hospodársky rast, keďže 75 percent všetkých verejných investícií v SR pochádzajú z európskych fondov. "Podstatná časť týchto peňazí sa vracia západných firmám," podčiarkol.
Rokovania sa zúčastnili aj odborové združenia
Dnešného rokovania sa okrem predstaviteľov týchto štátov zúčastnili aj európske odborové združenia a zástupcovia európskeho biznisu. "Získali sme ich podporu," avizoval Fico s tým, že mnohé z týchto firiem, ktoré pochádzajú z krajín čistých prispievateľov do eurorozpočtu, majú zákazky vo východnej Európe. "A tie sú často financované z peňazí používaných na odstraňovanie regionálnych rozdielov," dodal.
Podľa zatiaľ známeho návrhu Európskej komisie (EK) by sa objem peňazí na kohéznu politiku v rokoch 2014 až 2020 mal pohybovať na úrovni 339 miliárd eur. To predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu ich zníženie o 4,5 % alebo 15,8 miliardy eur.
Čistí prispievatelia do európskeho rozpočtu ako Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko presadzujú výraznejšie úspory v návrhu celkového rozpočtu, ktorého objem presahuje 1 bilión eur. Hovorí sa o škrtoch na úrovni 100 až 150 miliárd eur, čiže 10 až 15 %, čo by ešte vo väčšej miere postihlo aj kohéznu politiku.
Do skupiny Priateľov kohézie patrí Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko, Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko. Pripája sa aj Chorvátsko ako budúci člen EÚ.
Schulz označil kohéznu politiku za silný nástroj ekonomického rastu
Európsky parlament (EP) je jednotný v názore, že pomoc Európskej únie pre najmenej rozvinuté regióny je jedným z najsilnejších nástrojov pre zabezpečenie ekonomického rastu, uviedol predseda EP Martin Schulz po skončení vrcholného stretnutia najvyšších predstaviteľov 15 členských štátov a Chorvátska, ktoré sú združené v skupine Priateľov kohézie.
"Možno je myšlienka krátenie európskeho rozpočtu populárna v niektorých členských štátoch, ale je kontraproduktívna z hľadiska stimulov pre rast ekonomiky a tvorbu zamestnanosti," upozornil Schulz, ktorý bol hlavným hostiteľom summitu zástancov silnej kohéznej politiky.
Schulz toto podujatie pripravil v spolupráci s poľským a portugalským premiérom Donaldom Tuskom a Pedrom Coelhom. Obaja sa zhodli v názore, že v časoch ekonomickej krízy je kohézna politika tým najlepším nástrojom na pomoc menej rozvinutým regiónom.
Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso, ktorý sa tohto podujatia taktiež zúčastnil, uviedol, že kohézna politika ako taká nie je iba v záujme menej rozvinutých častí únie, ale ako nástroj rastu a investícií je dôležitá pre celkový ekonomický rast EÚ.
"Môžu to byť dve noci vydierania. Bitka bude pokračovať do posledného dňa a pravdepodobnosť, že sa nedohodneme na budúcotýždňovom summite je päťdesiat na päťdesiat," povedal na po dnešnom prvom plenárnom rokovaní Priateľov kohézie v Bruseli slovenský premiér Robert Fico.
V prípade, že sa o ňom nedohodne na mimoriadnom summite EÚ budúci týždeň, musí prísť podľa Fica úplne nový návrh. "Atmosféra je veľmi napätá, lebo vždy, keď ide o peniaze, ide o všetko. Bude to vážny súboj, lebo cítim, že stúpa napätie," opísal situáciu.
Slovensko, ako aj ostatné štáty, ktoré sa radia do skupiny Priateľov kohézie si uvedomujú, že nejaké škrty v eurorozpočte budú. "Ak sa majú robiť, tak v tých oblastiach, kde boli navrhované najväčšie navýšenia na budúce sedemročné obdobie. Odmietame, aby boli výlučne na úkor politiky kohézie, vtedy by Slovensko a ďalšie krajiny boli veľmi poškodené," vysvetlil premiér.
Fico zopakoval, že bez týchto financií nie je Slovensko schopné štartovať hospodársky rast, keďže 75 percent všetkých verejných investícií v SR pochádzajú z európskych fondov. "Podstatná časť týchto peňazí sa vracia západných firmám," podčiarkol.
Rokovania sa zúčastnili aj odborové združenia
Dnešného rokovania sa okrem predstaviteľov týchto štátov zúčastnili aj európske odborové združenia a zástupcovia európskeho biznisu. "Získali sme ich podporu," avizoval Fico s tým, že mnohé z týchto firiem, ktoré pochádzajú z krajín čistých prispievateľov do eurorozpočtu, majú zákazky vo východnej Európe. "A tie sú často financované z peňazí používaných na odstraňovanie regionálnych rozdielov," dodal.
Podľa zatiaľ známeho návrhu Európskej komisie (EK) by sa objem peňazí na kohéznu politiku v rokoch 2014 až 2020 mal pohybovať na úrovni 339 miliárd eur. To predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu ich zníženie o 4,5 % alebo 15,8 miliardy eur.
Čistí prispievatelia do európskeho rozpočtu ako Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko presadzujú výraznejšie úspory v návrhu celkového rozpočtu, ktorého objem presahuje 1 bilión eur. Hovorí sa o škrtoch na úrovni 100 až 150 miliárd eur, čiže 10 až 15 %, čo by ešte vo väčšej miere postihlo aj kohéznu politiku.
Do skupiny Priateľov kohézie patrí Slovensko, Maďarsko, Česká republika, Poľsko, Bulharsko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko. Pripája sa aj Chorvátsko ako budúci člen EÚ.
Schulz označil kohéznu politiku za silný nástroj ekonomického rastu
Európsky parlament (EP) je jednotný v názore, že pomoc Európskej únie pre najmenej rozvinuté regióny je jedným z najsilnejších nástrojov pre zabezpečenie ekonomického rastu, uviedol predseda EP Martin Schulz po skončení vrcholného stretnutia najvyšších predstaviteľov 15 členských štátov a Chorvátska, ktoré sú združené v skupine Priateľov kohézie.
"Možno je myšlienka krátenie európskeho rozpočtu populárna v niektorých členských štátoch, ale je kontraproduktívna z hľadiska stimulov pre rast ekonomiky a tvorbu zamestnanosti," upozornil Schulz, ktorý bol hlavným hostiteľom summitu zástancov silnej kohéznej politiky.
Schulz toto podujatie pripravil v spolupráci s poľským a portugalským premiérom Donaldom Tuskom a Pedrom Coelhom. Obaja sa zhodli v názore, že v časoch ekonomickej krízy je kohézna politika tým najlepším nástrojom na pomoc menej rozvinutým regiónom.
Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso, ktorý sa tohto podujatia taktiež zúčastnil, uviedol, že kohézna politika ako taká nie je iba v záujme menej rozvinutých častí únie, ale ako nástroj rastu a investícií je dôležitá pre celkový ekonomický rast EÚ.
0
www.ZIVOTPO.sk
